voda

voda

voda 605 1008 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

voda

prírodná kvapalina, jeden z primárnych predpokladov života. Pôvodne sa voda naberala z prameňov, potokov a riek. Písomné doklady z 11. storočia uvádzajú ako zdroje pitnej vody studničky, z ktorých voda prirodzene vytekala, ale aj vykopané studne, väčšinou už s obloženými a spevnenými stenami. Zdrojom vody boli aj minerálne pramene, na ktoré je Slovensko veľmi bohaté. V historických dokladoch zo 14. a 15. storočia sa spomína spravidla jedna studňa v dedine. Údržba a užívanie studničnej, riečnej či potočnej vody sa riadilo zvykovým právom. Napríklad statok sa napájal a pralo sa vždy len v prúde za obcou, do studní sa nesmeli hádzať odpadky. Vodu človek využíval rôznymi spôsobmi. Okrem toho, že bola základným nápojom, slúžila na prípravu jedál, na hygienu, napájanie zvierat, zavlažovanie pôdy a bola nevyhnutným komponentom v mnohých výrobných procesoch. Preto vodu a jej zdroje mali ľudia oddávna v úcte a považovali ju za posvätný živel. Písomné záznamy potvrdzujú, že Slovania uctievali pramene, jazerá, rieky a prinášali im rôzne obete. S kultom vody súvisela tradícia čistenie studničiek. Voda hrala významnú rolu v tradičných kalendárnych i rodinných obradoch na Slovensku. Vode sa obetovalo na Štedrý večer, keď sa do studne dávala štipka soli, orech, jablko, chlieb, oblátka, cesnak, aby v nej nevyschla, aby bola chutná a zdravá. Do prameňov sa dávala i kosť z veľkonočnej šunky. Za narodenie dieťaťa ženy ďakovali hodením kúska chleba do potoka. Z väčšej tržby cestou z jarmoku sa do vody hodila minca. V rodinných obradoch sa voda používala ako súčasť magicko-očistných úkonov. Táto jej funkcia bola prítomná pri prvom kúpeli dieťaťa, pri rituálnej očiste šestonedieľky, v priebehu svadby pri umývaní mladomanželov a niekedy všetkých účastníkov svadby. Kúpanie, umývanie, polievanie, kropenie a ďalšie praktiky s vodou mali zabezpečiť zdravie a želané vlastnosti človeka Rituálnou očistou bolo umývanie mŕtveho a umývanie rúk účastníkov pohrebu. Voda mala značný význam aj v rôznych liečebných postupoch. Používala sa tiež ako prostriedok proti čarám, zlým silám, chorobám, živelným pohromám, rôznym škodcom atď. Na niektoré účely bola za najvhodnejšiu považovaná dažďová voda a rosa. S vodnými zdrojmi sa spájali aj predstavy o existencii rôznych vodných démonov.

Nosenie vody v drevených nádobách. Šumiac (okr. Banská Bystrica), 1954. Prevzaté z: Stoličná, R. a ďalší autori: Slovensko – Európske kontexty ľudovej kultúry, Bratislava, 1997, s. 109, obr. 77. Foto: S.Kovačevičová
Nosenie vody v drevených nádobách. Šumiac (okr. Banská Bystrica), 1954. Prevzaté z: Stoličná, R. a ďalší autori: Slovensko – Európske kontexty ľudovej kultúry, Bratislava, 1997, s. 109, obr. 77. Foto: S.Kovačevičová

AutorRastislava Stoličná

Literatúra

Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only