obchádzanie

obchádzanie

obchádzanie 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

obchádzanie

magický ochranný a prosperitný úkon. Súčasť obradov prechodu (narodenie, svadba, pohreb), kalendárnych sviatkov (Vianoce, fašiangy, Veľká noc, letný slnovrat), etáp roľníckej práce (prvá orba, prvý výhon dobytka, obzeranie siatin), pri liečení (priesť) a pri ochrane pred požiarom. Vychádza zo symboliky kruhu, vytvorenia ochrannej hranice okolo určitého priestoru. Obchádzanie v smere slnka (chodenie po slnku) v svadobných obyčajoch malo privolať želaný stav, utvrdiť ho, zabezpečiť blahobyt (chodenie okolo stola, aby na ňom bola vždy hojnosť; otáčanie sa mladého páru pri zásnubách, aby šťastne vstúpili do manželstva). Obchádzanie polí a vinohradov ich malo chrániť pred zlými silami, škodcami a malo kolektívny charakter (na Jozefa, Marka, Juraja, 1. mája). Tento princíp prevzala aj cirkev pri procesiách. Ako ochranný úkon ho popísal už v staroveku Plínius. V diele Historia naturalis píše, že červy a hmyz môže z poľa vyhnať žena, ktorá počas menštruácie obíde pole. Princípy nahoty a obchádzania ako ochrana pri požiari boli známe miestami ešte aj v 50. rokoch 20. storočia. Obchádzanie je základným prvkom obchôdzok.

AutorViera Feglová

Literatúra

Feglová, V., Jakubíková, K.: Rodinné obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 215-236.
Feglová, V.: Kalendárne obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 190-214.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only