vianočné oblátky

štedrovečerné obradové jedlo z nekvaseného cesta (pšeničná múka, voda) pečené vo forme (oblátkáreň) s cirkevnými symbolmi, okrúhle, oválne alebo v tvare trubičky; u gréckokatolíkov a pravoslávnych z kvaseného cesta v tvare malých koláčikov (prosfory, proskury). Oba druhy mali funkciu hostie, posvätného chleba. Odkladalo sa z nich aj do siatin, na liečenie, na ochranu pred požiarom, na okurovanie. V cirkevných školách na Slovensku ich v zmysle svojej prijímacej zmluvy piekli učitelia – rechtori. Začiatkom adventu žiaci po domoch vyberali obilie na oblátky a vinšovali; kde bol mlyn, tam dával múku miestny mlynár. V medzivojnovom období ich v mnohých dedinách piekli ženy na otvorenom ohnisku umiestnenom na rechtorskom alebo farskom dvore. Piekli sa vodové, cukrové, orechové oblátky a do 40. rokov 20. storočia aj pre dobytok so zapečenou petržlenovou vňaťou. Roznášali ich žiaci s vinšom, ktorý zložil učiteľ, v posledný týždeň pred Vianocami (spravidla na deň Tomáša). Dostávali za ne niekoľko grajciarov, pre učiteľa peniaze, strukoviny alebo mak. V medzivojnovom období bolo pečenie oblátok v mnohých cirkevných zboroch zrušené a oblátkový dôchodok sa učiteľom vyplácal v peniazoch. Dodnes sú súčasťou jedál na Štedrý večer vo všetkých vrstvách obyvateľstva. Jedávajú sa s medom alebo aj s cesnakom ako prvé štedrovečerné jedlo.