Štedrý večer

(Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posviat hvizdy, Pôstny večer, Svätý večer)
večer Štedrého dňa. V tradičnej kultúre Slovenska začínal zjavením sa prvej hviezdy oznámeným v celej dedine streľbou alebo zvonením zvonov a zapálením sviečky na stole. Večera začínala modlitbou, konzumovali sa vianočné jedlá a vykonávali sa magické úkony. Budúca úroda sa veštila z uvareného hrachu hádzaného na stenu – počet prilepených hrachov predpovedal počet kôp žita či ovsa v budúcom roku. Stav zdravia sa veštil pomocou plameňa sviečky: na koho stranu ukazoval, ten mal do roka zomrieť; z rozkrojeného jablka, rozlúsknutého orecha – ich zdravé jadrá znamenali zdravie. Dievčatá si veštili vydaj trasením slamených striech: podľa vypadnutého zrnka sa mala vydať buď za bohatého (pšeničné) alebo chudobného (ovsené). Z dvanástich posolených lupeňov cibule (cibuľový kalendár) sa veštilo počasie celého roka. Kresťanský význam sviatku vyjadrovalo spievanie kolied po večeri v kruhu rodiny alebo pod oknami. Polnočná omša bola u rímskych katolíkov vyvrcholením večera a ukončením pôstu. Verilo sa, že o polnoci sa mení v potoku voda na víno, dobytok hovorí ľudskou rečou, otvára sa nebo a na zem prichádzajú dušičky a anjeli. Pre nich sa piekli koláče – duše (Pohronie), nechávali na stole omrvinky alebo bochník chleba. Z jedál dostali domáce zvieratá, voda i oheň. Vianočný dar v dnešnom chápaní (darčeky, ktoré nosí Ježiško) bol v tradičnej kultúre Slovenska neznámy a rozšíril sa spolu s vianočným stromčekom. Dar mal pôvodne podobu vinša, piesne, výslužky. Poverové predstavy postupne zanikli a rozsah obyčajov sa zúžil. Do súčasnosti pretrvávajú niektoré veštenia ako zábavný prvok ozvláštňujúci sviatočnú atmosféru, výzdoba domu, úprava stola, obdarovávanie, spievanie kolied, vianočné jedlá.