vinš

slovesný prejav želania, podstata vinšovania. Má deklamatívnu, najčastejšie veršovanú (rýmom a rytmom viazanú) formu, v ktorej sa metaforicky vyjadruje prianie zdravia, prosperity, pozemského a posmrtného života. Kratšie sú individuálne želania, ktoré sa podľa tradície prednášali pri začatí niektorých prác a činností (Pánboh pomáhaj!), alebo v kruhu rodiny pri príležitostiach každodenných (pozdravy) aj sviatočných (pri narodeninách, meninách, svadbách, okolo Vianoc, Nového roku, Veľkej noci). V obradoch máva želanie podobu vinša (vo svadobných sú rozvinuté aj do rozsiahlejších veršov). V obchôdzkach (pri koledovaní, polazovaní a ďalších) mali vinše magicko-prosperitnú funkciu. Keďže obchôdzky sa postupne menili na zábavné príležitosti, pôvodná funkcia vinšov sa oslabovala a pribúdali v nich humorné prvky. Na pochopenie ich obsahu a významu je dôležité poznať kontext, v ktorom sa používajú.
Vinše pri obchôdzkach mali širšiu spoločenskú platnosť a zahrňovali aj prvky lokálnej etikety, preto boli rozsiahlejšie a mali ustálenejšiu výstavbu. Skladali sa obyčajne z troch častí: oslovenia domácich, zo samotného veršovaného textu vo výraznej deklamatívnej podobe a u detí, mládeže a služobníctva i požiadanie odmeny. Úvodné oslovenie a poďakovanie máva často dialogickú formu. Archaické podoby vinšov vychádzajú z metaforického vyjadrenia želania (Koľko máte v plote kolov, toľko majte v maštali volov!), vývinovo mladšie vinše charakterizuje kontrast medzi želaním prosperity a zábavnou funkciou (Nech vás trebárs čert vezme!).