kraslicahttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/kraslica1.jpg800859Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
kraslica
(pisanka, veľkonočné vajíčko)
slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené k veľkonočným sviatkom. Obetný, obradový alebo osobný dar, ktorého magický účinok malo posilniť farbenie. Symbol jarného oživenia prírody, ktorého predkresťanský význam adaptovala cirkev. Podľa cirkevnej symboliky kraslice spodobujú nanebovzatie Krista. Najstaršie kraslice na území Slovenska dokladajú náleziská v slovanských hroboch zo 7. storočia. Cirkvou nariadené svätenie kraslíc bolo zavedené v 12. storočí. Praktiky obetovať a najmä darovať kraslice pretrvali do dnešných dní. Vo veľkonočnom období sa kraslice kládli na hroby zomrelým (Hont, Novohrad, Gemer), ženy ich dávali svojim krstným deťom (stredné Slovensko), dievčatá na Veľkonočný pondelok svojim šibačom, polievačom ako dar lásky. Zdobenie vajíčok je známe najmä vo východnej Európe. V 20. storočí sa veľkonočné vajíčka na celom území Slovenska, okrem farbenia v rozličných rastlinných odvaroch, neskôr anilínových farbách, zdobili: batikovaním – technikou spočívajúcou v nanášaní vosku kovovou rúrkou alebo špendlíkom na vajce, ktoré sa potom farbilo a vosk sa odstránil teplom, pričom sa miesta pokryté voskom nezafarbili a vytvorili vzor; voskovaním – zafarbený vosk sa nanášal na vajíčko a vytváral vzor; leptaním kapustnicou, octom; vyškrabovaním; oblepovaním dužinou sitiny, slamou, priadzou; drôtovaním (v obciach s rozšíreným drotárstvom). V oblastiach so sklárňami sa robili kraslice zo skla, inde z dreva (okolie Bardejova). Vývinom silnel estetický význam kraslíc. Začali sa objavovať nové techniky zdobenia ( prerezávanie škrupiny zubárskou ihlou) alebo sa ručne zdobené kraslice začali nahrádzať kupovanými čokoládovými vajíčkami. Kraslice dodnes patria k výraznými symbolom veľkonočných sviatkov.
Žena pri maľbe kraslíc. Fačkov (okr. Žilina), 1955. Archív pozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto I. Grossmann
Oblepovanie kraslice sitinou. Klokočov (okr. Čadca), 1973. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto A. Pranda
Kraslice zdobené oblepovaním slamou a batikovaním. Prevzaté z Danglová , O.: Dekor/ Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001, s. 60
Rodí sa nová kraslica. Krasličiarka Anna Žovincová zo Selca zdobí kraslice obliepaním dužinou trávy/1981/Vojtech Majling
Žena pri maľbe kraslíc. Fačkov (okr. Žilina), 1955. Archív pozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto I. Grossmann
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.