narodenie

príchod človeka na svet. V tradičnej kultúre späté s obradmi, obyčajovými úkonmi, poverami a etickými normami, ktoré sú súčasťou rodinných obyčajov. Kresťanské obrady boli ešte v 16.–17. storočí pociťované ako duplicitné alebo zbytočné, keďže základné funkcie plnili aktívne fungujúce ľudové obrady. Obyčaje pri narodení dieťaťa obsahujú niekoľko etáp. Prvou je obdobie pred počatím. Podľa starších predstáv bolo možné ovplyvniť fyzické a duševné vlastnosti dieťaťa. Už slobodné dievčatá museli rešpektovať niektoré zákazy. Zabezpečenie zdravého potomstva a ľahkého pôrodu bolo súčasťou svadobných obradov. Druhou etapou bolo obdobie tehotenstva. Najmä jeho prvé mesiace sa považovali za rozhodujúce pre zdravie, vzhľad a charakter dieťaťa. Tretia etapa sa začala narodením dieťaťa, pri ktorom sa opäť aktívne snažili ovplyvniť jeho budúcnosť a zistiť, aký osud ho očakáva. Život dieťaťa sa členil na viacero etáp. Prvá bola vymedzená pôrodom a prvým kúpeľom novorodenca, ktorý bol príležitosťou pre magické úkony, zabezpečujúce žiaduce vlastnosti dieťaťa. Ďalším medzníkom boli obrady prijímania novorodenca do cirkevnej obce a do spoločnosti. Mnohé poverové úkony a zákazy, ktoré sa viazali k rodičke a dieťaťu, mali racionálnu podstatu, no vysvetľovali sa na základe mágie. Rodením v pôrodniciach, najmä počas druhej polovice 20. storočia, zanikla časť úkonov, ktoré boli založené na poverových a magických. predstavách. Pretrvali obrady a obyčaje zamerané na prijatie dieťaťa do rodiny a spoločnosti.