svadobná zástava

znakový predmet svadobného sprievodu alebo celej svadby. Jej pôvod zrejme súvisel s potrebou označiť určité spoločenstvo (svadobčanov), alebo sa vyvinula z dávneho obyčaja zverejňovať panenstvo mladuchy vyvesením svadobnej košele alebo plachty. Zástava mala rôznu podobu. Ako obdĺžnikový kus látky alebo šatky pripevnený na žrď sa nazývala fána, praporec (západné Slovensko), kopija (Spiš). Iným typom bola žrď s niekoľkými (dvoma až dvadsiatimi) šatkami, najčastejšie červenými. Ďalšou výzdobou boli stužky, kvety, zeleň, veniec, jablko. Zriedkavo (na východnom Slovensku) mala aj iné formy – vidly s chlebom a priadzou, praslica so šatkou, hrable, tyč so zásterou či čepcom. Zástavu v predvečer svadby pripravovali družice a mladé ženy u mladuchy. V čele sprievodu ju niesol starejší alebo zástavník. Prítomná bola v kostole pri sobáši a za stolom pri svadobnej hostine (niekde aj pred krčmou, kde sa konala svadba). V súčasnosti sa už nepoužíva.