čepiec

(kápka, ketýš)
pokrývka hlavy vydatých žien. Existovali dve najrozšírenejšie formy čepcov: čelenkový (jednodielny) a čelenkovo-dienkový (dvojdielny), ktoré sa vyskytovali na celom území bez výrazného regionálneho zoskupenia. V niekoľkých oblastiach sa nosili čepce aj zložitejších foriem. Forma čepca bola ovplyvňovaná formou účesu. V rôznych regiónoch sa na zhotovenie čepcov používal rôzny materiál. V 19. storočí čepce boli najčastejšie z domáceho plátna a paličkovaných čipiek. Ojedinele boli zhotovené pletením na ráme (Považie, Hont, Liptov) alebo sieťovaním (Orava, Liptov). Lokálne a regionálne bol rôznorodý najmä druh výzdoby (výšivka, čipky, nášivky zo stúh, korálikov). Farebnosť čepcov závisela tiež od veku ženy a príležitosti nosenia. Ženy si väčšinou čepce zhotovovali samy. Na Spiši a Šariši sa čipky na čepce, ale i hotové čepce kupovali. Na rozhraní 19. a 20. storočia sa pôvodné materiály a techniky začali nahrádzať kupovaným textilom, strojovou čipkou alebo háčkovaním. V oblasti Šariša, Zemplína a Abova čepiec začiatkom 20. storočia zanikol a nahradila ho na spôsob čepca uviazaná šatka začepka.