praslica

(kúdeľ, maď. gužaj)
náradie na upevnenie vláken pri ich skrúcaní do nite. Základom bola palica (samorastlá, strúhaná, tokárená), na ktorej bolo pradivo upevnené omotaním motúzom, stuhou, tkanicou. Vlnu pri druganí zachytávali aj do rázštepu na konci palice. Pradúca osoba, ktorá sa pri pradení mohla pohybovať a stáť, mala palicu pod ľavou pazuchou alebo zastoknutú za pásom (za horným lemom sukne, muži pri druganí za opaskom). Základom prísednej praslice bola celistvá alebo z dvoch častí zložená palica, kolmo upevnená na konci alebo v strede vodorovnej dosky, na ktorej sa pri pradení sedelo. Prísedná praslica bola najrozšírenejším druhom tejto pomôcky na území Slovenska (jednostranná viac na východnom a obojstranná viac na západnom Slovensku). Zriedkavé bolo zapichnutie palice do otvoru v lavici. Na západnom a v časti stredného Slovenska sa používala praslica, ktorej palica bola upevnená v doske nízkeho stolčeka s tromi alebo štyrmi nohami. Palice prísedných a stojanových praslíc boli často zdobené rezbou a vylievaním olovom. Praslica spojená s kolovratom bola na Slovensku zriedkavá. Na Spiši, severnej Orave, v Gemeri používali pri pradení ľanu horšej kvality dvojice hrebeňov, nazývaných gracky, upevňované na spodnú časť praslice. Používanie praslice zaniklo s ručným pradením nití.