rovnodennosť

rovnodennosť

rovnodennosť 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

rovnodennosť

astronomický začiatok jari (21. marec) a jesene (23. september), keď je deň rovnako dlhý ako noc. Ľudový kalendár nepočítal s astronomicky presnými dňami rovnodennosti. Na základe empirických poznatkov o vegetačnom cykle prírody sa s obdobím jarnej rovnodennosti spájali magické úkony a predstavy pôvodne súvisiace s jarným novoročím. Prvý spln mesiaca po jarnej rovnodennosti určoval termín Veľkej noci, od ktorej bol odvodený koniec fašiangov a začiatok Turíc. Poverové praktiky, zákazy a veštby sa zameriavali na úrodu, predpovede počasia, prosperitu hovädzieho dobytka, ochranu pred strigami, čiastočne i na zdravie ľudí. Napríklad 25. marec (Štepná Mara) sa považoval za najvhodnejší deň na sadenie a štepenie stromov, v teplejších oblastiach sa k tomuto dňu viazal prvý výhon dobytka. Podľa ľudového kalendára sa jeseň začína na Bartolomeja (24. august). Jesenná rovnodennosť sa v obyčajoch tak výrazne neodrazila, sú zamerané na poďakovanie za úrodu.

AutorZuzana Beňušková

Literatúra

Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only