háčkovanie

(heklovanie)
spôsob pletenia tvorbou očiek pomocou háčika. Na území Slovenska sa háčkovaniu obuvi (kopytcia, v okolí Modrého Kameňa papuče) a rukavíc venovali muži. Vo vidieckom prostredí sa ženy začali zaoberať háčkovaním na konci 19. storočia pod vplyvom školskej výučby. Od toho obdobia sa začali háčkovanými čipkami nahrádzať na bytových textíliách i na odeve obyvateľov dedín paličkované čipky, pričom háčkované čipky zachovávali ich farebnosť a vzory. Napr. na Spiši háčkovali čepce podľa čepcov, paličkovaných v Levoči. V kútnych plachtách a na rukávcoch nahrádzali paličkované čipky háčkovanými najmä v západnej a strednej časti Slovenska. Vo viacerých obciach týchto dvoch častí Slovenska háčkovanými čipkami zdobili aj vývojovo nové odevné časti, napríklad široké spodné sukne žien. Od konca 20. rokov 20. storočia sa háčkovanie stalo obľúbeným postupom zhotovovania čepcov (Spiš, Novohradu), predničiek čepcov (Liptov), golierov i lemov rukávov (Horehronie), vložiek (anzece) do kútnych plachiet, posteľnej bielizne i obrusov. Pravdepodobne pod vplyvom háčkovanej írskej čipky, ktorej výroba sa od konca 19. storočia rozvíjala v Írsku, vznikol začiatkom 20. storočia v Štítniku jej variant, označovaný ako štítnická čipka. Jej autorkami boli sestry Szontághové, ktoré v pletení čipky školili aj miestne dievčatá. Základom štítnickej čipky boli háčkované kvety, kolieska, jablká a iné motívy, ktoré sa po prišití na papier s predkresleným vzorom, spájali háčkovanou sieťou.