čipka

samonosný, takmer výlučne prelamovaný (priehľadný) pletený, prípadne viazaný alebo tkaný textil. Jej funkciou bolo lemovať, spevňovať a chrániť okraje textílií, spájať jednotlivé kusy textilu v textílii, vytvárať v textílii pružné a vzdušné časti (vložky v čepcoch, košeliach a pod. umožňujúce prevzdušnenie zakrytých častí tela) alebo samostatné textílie (goliere, pásy a i.). V najväčšej škále lokálnych a oblastných foriem existovala na Slovensku paličkovaná čipka. Čipky sa zhotovovali aj pletením na krosienkach, na ihliciach, háčikom a háčikom na vidlici. K viazaným čipkám patrili viazané strapce, frivolitky a sieťovaný textil. Tkané čipky boli zhotovené buď na doštičke (napríklad tkanice, nazývané čipka, so slučkami na jednom okraji, tkané od konca 19. storočia v obciach v blízkosti Ilavy a prišívané na čepce), alebo na krosnách (čipkovina, tkaná od polovice 20. storočia na východnom Slovensku technikou ažúrového a perlinkového tkania). Spojením postupov pletenia, viazania a vyšívania sa tvorila šitá čipka.