mangliarstvo

zamestnanie zaoberajúce sa úpravou plátna a textílií z konopy, ľanu, bavlny pomocou mangľa, umiestneného v samostatnej budove – mangliarni. V oblastiach s rozvinutou výrobou plátna (Orava, Spiš) bolo v rukách bohatých roľníckych, prípadne remeselníckych rodín (mlynári, farbiari). Prvé mangle budovali na Orave v 20. rokoch 18. storočia s povolením panstva. Platil sa z nich ročný nájom. Do konca 18. storočia boli ich nájomcami zväčša domáci roľnícki výrobcovia plátna. Rozšírenie mangľov súviselo s rozvojom manufaktúr a domácej výroby plátna na odpredaj. V roku 1831 boli na Orave mangle v 15 obciach (napríklad Bobrov, Slanica, Veličná, Párnica, Trstená). Mangľovaniu sa venovali muži. Samostatné mangliarske dielne, aj mangle pri farbiarskych dielňach, mali pohonné zariadenie na vodné koleso alebo gátor, neskôr na motor. Gátor uvádzal do pohybu mohutný drevený mangeľ naplnený kameňmi, váhou ktorého sa mangľovalo na valcoch navité plátno i modrotlač. V horehronských mangľoch sa mangľovalo zväčša svojpomocne. Okrem majiteľa zariadenia pomáhali aj členovia jeho rodiny, iní obyvatelia dediny, často majiteľky mangľovaného plátna. Na Horehroní boli ešte v roku 1964 činné tri veľké mangle. Mangliarstvo zanikalo s úpadkom plátenníctva.