tkáčstvo

tkáčstvo

tkáčstvo 800 628 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

tkáčstvo

tkanie tkanín ako domácka a remeselná výroba. Až do vzniku továrenskej výroby bola produkcia plátna na území Slovenska založená na domáckej výrobe. Tkanie plátna už v stredoveku, no najmä v 18. a v 1. polovici 19. storočia bolo na Spiši, Orave, Liptove i v Šariši a Gemeri základom rozvoja plátenníctva. Remeselné tkáčstvo bolo v týchto oblastiach rozšírené málo. Svoje uplatnenie nachádzalo v časti Slovenska na západ od Žiliny, v ktorej bolo domácke tkanie menej rozšírené. Veľa tkáčov pôsobilo na slovensko-moravskom pohraničí a na Žitnom ostrove. Na území dnešného Slovensku bolo celkovo 50 tkáčskych cechov. Najstaršie boli v 2. polovici 16. storočia v Bratislave, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi, Trnave. Najviac tkáčov na východe Slovenska bolo sústredených v Bardejove. Najlepšie prosperovalo tkáčstvo v 17.–19. storočí v Banskej Bystrici. Remeselní tkáči v Košiciach, Bardejove, Banskej Bystrici i v iných mestách tkali aj zdobené tkaniny, napríklad bakačíny. Tkáči (tkadleci, kalleci) patrili medzi najchudobnejších remeselníkov. Ešte v 50. rokoch 20. storočia pracovali na juhozápadnom Slovensku. Patrónkou tkáčov bola sv. Atanázia, zobrazovaná s hviezdou na prsiach.

Tkáč z Dolného Lopašova (okr. Piešťany), 1967. Západoslovenské múzeum v Trnave. Foto A. Krivdivá, 1967.
Tkáč z Dolného Lopašova (okr. Piešťany), 1967. Západoslovenské múzeum v Trnave. Foto A. Krivdivá, 1967.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.
Zajonc, J.: Premeny vlákna. Z osnovy a útku. In: Remeslo, umenie, dizajn, 4, 2003, č. 2, 47-51.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only