koláč

pečené múčne jedlo. Koláče sa na rozdiel od chleba piekli zvyčajne z jemnej bielej múky, cesto sa zarábalo mliekom a sladilo medom, neskôr cukrom. Piekli sa v peci alebo v rúre sporáka. Slovanský názov koláč sa pôvodne vzťahoval na pečivo okrúhleho tvaru. Aj v tradičnej slovenskej kuchyni sa piekli najmä koláče okrúhleho tvaru, plné alebo v strede s otvorom. Podlhovasté koláče boli podmienené tvarom plechu, na ktorom sa piekli. Rozšírené boli aj pletené koláče, napríklad vianočka a plnené zavíjané do tvaru podkovy alebo valca. Známe boli koláče pečené v hlinenej alebo kovovej forme, napríklad babovňa, veľkonočné baránky. Okrúhle a podlhovasté koláče sa na vrchnej strane zvykli zdobiť zapletaným cestom, obradové koláče tiež zelenými vetvičkami či papierovými ozdobami, najmä s motívmi kvetov a vtáčikov. Príležitostná funkcia ich pečenia, tvar a symbolika podmienili ľudové názvy koláča. Popri názve koláč sa na Slovensku často vyskytujú tradičné názvy: baba, mrváň, brány, štedrák, radostník, boľastník, beľuš, zavinák. Z nemčiny sa u nás ujali názvy calta a kuch. V ľudovom prostredí sa najväčší význam prikladal príprave koláčov pri príležitosti rodinných alebo kalendárnych sviatkov, v rámci ktorých zohrávali obradovú funkciu. Typickým obradovým koláčom bol na svadbe radostník, na Vianoce kračun a štedrák, na Veľkú noc paska, na hodoch hodovník. Plnené koláče mávali zvyčajne názvy podľa náplne: makovník, tvarožník, orechovník, kapustník. V druhej polovici 20. storočia sa množstvo druhov koláčov rozširovalo najmä vplyvom kuchárskych kníh, časopisov a televíznych programov o varení a pečení. Tradičné koláče postupne nahradili nové, náročnejšie druhy, ako i torty a zákusky.