Ježiš Kristus
(z hebrejského Jozue, gréckeho Iésus, gréckeho Christos – pomazaný)
podľa biblie zakladateľ kresťanstva. Ústredná postava kresťanského mýtu o bohočlovekovi, narodenom z panny, ktorý mučeníckou smrťou na kríži vykúpil prvotný hriech ľudstva. Biblický výklad o Ježišovi Kristovi asimiloval niektoré vplyvy orientálnych kultov o umierajúcich a znovuvzkriesených bohoch a archaické kulty o bohovládcoch nebies. Uzlové momenty života Ježiša Krista nadväzujú na solárny kult (25. marec – deň jarnej rovnodennosti – počatie Ježiša Krista, 25. december – zimný slnovrat – narodenie Ježiša Krista ), ktorý silne ovplyvnil ľudový obradový kontext: Vianoce – narodenie Ježiša Krista, Kvetná nedeľa – slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema, Veľká noc – mučenie, pochovanie, zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, Božie telo – slávnosť Tela a Krvi Pána, stelesnenej v sviatosti oltárnej (monštrancia), ktorú podľa evanjelií ustanovil Ježiš Kristus pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok. Už od vzniku evanjelií sa okrem ich oficiálneho výkladu postavy Ježiša Krista šírili u európskych národov povesti, legendy, ktoré vybočovali z kánonu pôvodných biblických textov. Mali značný vplyv na ľudovú predstavivosť a vieru (čarovné a liečivé žehnanie – prekrižovanie, uctievanie obrazov, sôch, amuletov), divadlo (betlehemská hra, pašiové hry) a slovesný folklór sakrálneho charakteru, ktorého časť predstavovala zľudovenú formu stredovekých kázaní. Na Slovensku sa tematicky predovšetkým vzťahovala na putovanie Ježiša Krista a apoštola Petra po zemi. V ľudovom prostredí na Slovensku sa zobrazenie a meno Ježiša Krista často objavovalo na obydliach, náradí, odeve, obrazoch, sochách, amuletoch, používalo sa pri liečení (epilepsia, besnota) vo forme iniciálok INRI (z latinského Iesus Nazarenus Rex Iudeorum – Ježiš Nazaretský kráľ židovský), IHS (z gréckeho IHS – začiatočných písmen mena Iésus; tiež z latinského Ieasus Hominum Salvator – Ježiš spasiteľ ľudstva), XP (z gréckej skratky mena Kristus XPISTOS), tiež ranokresťanských symbolov spodobujúcich Ježiša Krista (Baránok boží, ryba, jeleň, jednorožec, pelikán, sviečka, kalich, monštrancia). Z ústredných tém kresťanského umenia sa asimilovali vo figurálnom rezbárstve, maliarstve, keramike predovšetkým témy Narodenia (betlehem), detstva (Madona s Ježiškom, Svätá rodina, Pražské Jezuliatko), Poslednej večere (najmä popularizáciou ikonografickej schémy podľa obrazu Leonarda da Vinci), utrpenia (v duchu ikonografickej schémy Ecce homo), ukrižovania, Božského Srdca. Produkcia obrazov a devocionálií zobrazujúcich Ježiša Krista súvisela s blízkosťou pútnych centier a rezbárskych dielní.
podľa biblie zakladateľ kresťanstva. Ústredná postava kresťanského mýtu o bohočlovekovi, narodenom z panny, ktorý mučeníckou smrťou na kríži vykúpil prvotný hriech ľudstva. Biblický výklad o Ježišovi Kristovi asimiloval niektoré vplyvy orientálnych kultov o umierajúcich a znovuvzkriesených bohoch a archaické kulty o bohovládcoch nebies. Uzlové momenty života Ježiša Krista nadväzujú na solárny kult (25. marec – deň jarnej rovnodennosti – počatie Ježiša Krista, 25. december – zimný slnovrat – narodenie Ježiša Krista ), ktorý silne ovplyvnil ľudový obradový kontext: Vianoce – narodenie Ježiša Krista, Kvetná nedeľa – slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema, Veľká noc – mučenie, pochovanie, zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, Božie telo – slávnosť Tela a Krvi Pána, stelesnenej v sviatosti oltárnej (monštrancia), ktorú podľa evanjelií ustanovil Ježiš Kristus pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok. Už od vzniku evanjelií sa okrem ich oficiálneho výkladu postavy Ježiša Krista šírili u európskych národov povesti, legendy, ktoré vybočovali z kánonu pôvodných biblických textov. Mali značný vplyv na ľudovú predstavivosť a vieru (čarovné a liečivé žehnanie – prekrižovanie, uctievanie obrazov, sôch, amuletov), divadlo (betlehemská hra, pašiové hry) a slovesný folklór sakrálneho charakteru, ktorého časť predstavovala zľudovenú formu stredovekých kázaní. Na Slovensku sa tematicky predovšetkým vzťahovala na putovanie Ježiša Krista a apoštola Petra po zemi. V ľudovom prostredí na Slovensku sa zobrazenie a meno Ježiša Krista často objavovalo na obydliach, náradí, odeve, obrazoch, sochách, amuletoch, používalo sa pri liečení (epilepsia, besnota) vo forme iniciálok INRI (z latinského Iesus Nazarenus Rex Iudeorum – Ježiš Nazaretský kráľ židovský), IHS (z gréckeho IHS – začiatočných písmen mena Iésus; tiež z latinského Ieasus Hominum Salvator – Ježiš spasiteľ ľudstva), XP (z gréckej skratky mena Kristus XPISTOS), tiež ranokresťanských symbolov spodobujúcich Ježiša Krista (Baránok boží, ryba, jeleň, jednorožec, pelikán, sviečka, kalich, monštrancia). Z ústredných tém kresťanského umenia sa asimilovali vo figurálnom rezbárstve, maliarstve, keramike predovšetkým témy Narodenia (betlehem), detstva (Madona s Ježiškom, Svätá rodina, Pražské Jezuliatko), Poslednej večere (najmä popularizáciou ikonografickej schémy podľa obrazu Leonarda da Vinci), utrpenia (v duchu ikonografickej schémy Ecce homo), ukrižovania, Božského Srdca. Produkcia obrazov a devocionálií zobrazujúcich Ježiša Krista súvisela s blízkosťou pútnych centier a rezbárskych dielní.
Kristus s krížom. Obraz maľovaný na skle. Slovensko, 19. storočie. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová
AutorOľga Danglová
Pozri aj
Literatúra
Cooper, J. L.: Lexicon Alter Symbole. Leipzig 1986.
Danglová, O.: Dekor/ Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001.