kapce
(botoše, habatky, kapcáty, papuče)
druh vysokej súkennej obuvi. Jednoduché formy kapcov sa šili podomácky. Strih bol viacdielny, skladal sa obvykle z podošvy, priehlavku, päty a sáry. Sára siahala do pol lýtok alebo pod kolená. Zvyčajne nemali rozlíšenie pre pravú a ľavú nohu. Farba (prírodné farby domáceho súkna) a forma (hrúbka podošvy, výška sáry, výzdoba) kapcov sa krajovo menili a záviseli od veku a pohlavia nositeľa, a tiež príležitosti nosenia. Remeselne zhotovené kapce mali koženú podrážku, prípadne i kožou obšitý priehlavok. Kapce boli najmä zimnou obuvou, nosili ich muži, ženy aj deti. V horských oblastiach sa vo všedné dni nosili po celý rok. S poklesom výroby domáceho súkna v polovici 20. storočia domácka a remeselná výroba kapcov zanikla a začali sa nosiť kapce priemyselnej výroby.
druh vysokej súkennej obuvi. Jednoduché formy kapcov sa šili podomácky. Strih bol viacdielny, skladal sa obvykle z podošvy, priehlavku, päty a sáry. Sára siahala do pol lýtok alebo pod kolená. Zvyčajne nemali rozlíšenie pre pravú a ľavú nohu. Farba (prírodné farby domáceho súkna) a forma (hrúbka podošvy, výška sáry, výzdoba) kapcov sa krajovo menili a záviseli od veku a pohlavia nositeľa, a tiež príležitosti nosenia. Remeselne zhotovené kapce mali koženú podrážku, prípadne i kožou obšitý priehlavok. Kapce boli najmä zimnou obuvou, nosili ich muži, ženy aj deti. V horských oblastiach sa vo všedné dni nosili po celý rok. S poklesom výroby domáceho súkna v polovici 20. storočia domácka a remeselná výroba kapcov zanikla a začali sa nosiť kapce priemyselnej výroby.
Kapce, Sliače, okr. Ružomberok, 1976. Foto: Ľubica Mrázová, Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave
AutorViera Nosáľová
Baran, L.: Staré formy plstěné obuvi v Karpatské oblasti Československa. In: Československá ethnografie, roč. 4, 1956, 179-200.