dni týždňa

sedem dní od pondelka do nedele. V tradičných predstavách o týchto dňoch sa spájala stredoveká kresťanská a staršia predkresťanská koncepcia ich duchovného využitia: počítaním od pondelka sa určili dni šťastné (párne) a nešťastné (nepárne), podľa gramatického rodu názvu dni mužské a ženské. Najnešťastnejším dňom týždňa bol piatok, keď sa nemala začínať dôležitá práca (piatok – mrcha začiatok) a nevyplácalo sa byť veselým: Gdo v pátek spívá, v nedzelu mosí plakat (juhozápadné Slovensko). V Honte verili, že dieťa narodené v tento deň bude po celý život nešťastné. V stredu neodporúčali začať dlhšiu cestu a prvý raz v roku vyhnať dobytok na pastvu. Nemali sa spomínať strigy, lebo v stredu všetko počujú. Vo štvrtok bol všeobecne dodržiavaný zákaz priasť. Často sa však v tento deň sobášilo a remeselníci ho považovali za vhodný na akékoľvek náročné práce. Priasť sa nesmelo ani v sobotu. Nedeľa je v tradičných predstavách šťastným dňom: deťom vtedy narodeným sa veštilo šťastie na celý život. Ak si človek v tento deň obliekol nejakú časť šatstva naopak, bol šťastný celý nasledujúci týždeň. Keďže týždeň začínal pondelkom, naň sa v zmysle tradičných predstáv viazali predpovede vychádzajúce z princípov mágie počiatku (aký začiatok, taký koniec). Rozšírená bola napríklad predstava, že ak má byť týždeň úspešný, nemá človek v pondelok stretnúť ako prvú ženu. Pondelkové dopoludnie bolo na mnohých miestach Slovenska v prvých desaťročiach 20. storočia tradičným termínom uzatvárania sobášov (počas druhej svetovej vojny sa termínom stala sobota). V Honte pondelok považovali za najpriaznivejší čas narodenia človeka. Symbolika dní týždňa sa zachovala v žartovných rečňovankách, ale tiež v ľúbostných, svadobných a žartovných piesňach.