pradenie

zhotovovanie nite skrúcaním vláken pomocou nástroja alebo zariadenia. Pradená niť (priadza) bola východiskovým materiálom pre tvorbu textilu súkaním, pletením, tkaním a viazaním. Na území Slovenska sa priadlo už v neolite na vretene, asi do 14. storočia aj na vretenovom kolovrate (v remeselnej výrobe), asi od konca 16. storočia aj na krídlovom kolovrate. Pri pradení sa vlákna skrúcali doprava, zriedkavo doľava. Pradenie na vretene a na vretenovom kolovrate malo dve fázy: skrúcanie vláken a namotávanie priadze na vreteno. Pri pradení na krídlovom kolovrate sa tieto činnosti vykonávali súčasne. V domáckej výrobe sa z ľanu a konopy priadli tri druhy nití, čo súviselo s rozdelením rastlinných vláken do troch akostných skupín pri ich spracúvaní. Najväčšiu zručnosť vyžadovalo pradenie tenkých nití z najkvalitnejších vláken na tkanie jemných tkanín. Pradenie a odovzdávanie priadze zemepanskej vrchnosti bolo aj poddanskou povinnosťou. Pradenie bolo považované za typicky ženskú prácu. Zaoberali sa ním vydaté ženy i slobodné dievčatá, ktoré sa spolu stretávali na priadkach. V oblastiach s rozvinutým plátenníctvom, v menšom rozsahu i mimo nich, priadli aj muži. Ručné pradenie zaniklo v druhej polovici 20. storočia.