zeleninárstvo

zeleninárstvo

zeleninárstvo 557 811 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

zeleninárstvo

samostatné odvetvie poľnohospodárstva zamerané na pestovanie zeleniny. Na základe paleobotanických, archeologických i historických dokladov možno intenzívne a cieľavedomé pestovanie zeleniny na našom území predpokladať už v období raného stredoveku. Feudálne panstvá v snahe o hospodársku sebestačnosť zakladali popri ovocných záhradách a sadoch i záhrady zeleninové. Význam pestovania zeleniny vzrástol s rozvojom miest a väčšou koncentráciou obyvateľstva. Rast miest a výrobných centier zvyšoval požiadavky na prísun potravín a otvoril vidieku nové možnosti odbytu poľnohospodárskych plodín, medzi ktorými mala zelenina významné miesto ako denná a relatívne lacná potrava.
Najhlavnejšie druhy zeleniny- kapusta, koreňová zelenina, cesnak a cibuľa sa pestovali pre vlastnú potrebu takmer na celom území Slovenska. V úrodných oblastiach blízko trhových centier pestovali zeleninu na predaj. Na západnom Slovensku to bolo najmä okolie Bratislavy a južná časť Záhoria, ktoré zásobovalo zeleninou hlavne Viedeň. Po rozpade Rakúsko- Uhorska hľadali tunajší zeleninári odbytiská na Morave, celom slovensko – moravskom pohraničí. Záhorská oblasť bola známa pestovaním kapusty, uhoriek, kelu a polievkovej zeleniny. Na území Žitného ostrova sa vytvorilo viacero zeleninárskych stredísk. Pestovali tu mrkvu, kapustu, cibuľu a cesnak. V južných regiónoch s kvalitnou pôdou a priaznivou klímou sa vytvorili podmienky pre pestovanie nových plodín zo Zámoria, ako paprika, paradajky, veľkoplodá fazuľa a podobne. Na celom južnom Slovensku sa pestovala paprika a melóny. Predaj zeleniny a jej produkcia tu stúpala spolu s rozvojom lodnej dopravy po Dunaji. Z hľadiska rozsahu produkcie zeleniny mali význam i ďalšie dve oblasti- okolie Levíc a Lučenca. Od začiatku 20.storočia zohrali v rozvoji zeleninárstva významnú úlohu bulharskí zeleninári, ktorí sa usádzali v okolí väčších miest a priemyselných stredísk.

Žena pracujúca v zeleninovej záhrade. Dolný Lopašov (okr. Piešťany), 1955. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: V. Törey
Žena pracujúca v zeleninovej záhrade. Dolný Lopašov (okr. Piešťany), 1955. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: V. Törey

AutorKatarína Nováková

Literatúra

Kahounová, E.: Tradičné formy zeleninárstva na Slovensku. In: Zborník SNM 78, Etnografia 25, 1984.
  Slavkovský, P: Svet na odchode. Tradičná agrárna kultúra Slovákov v strednej a južnej Európe. Bratislava 2009, 94-99. 

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only