záhrada

pozemok určený na pestovanie úžitkových a ozdobných rastlín, najčastejšie v blízkosti hospodárstva, v intraviláne i extraviláne obce. Termín záhrada je všeslovanský, označuje pozemok ohradený plotom.
Najstaršie doklady o existencii záhrad hovoria o špeciálnych záhradách na pestovanie zeleniny, označované boli ako zeleninové alebo kuchynské záhrady (hortus cumulorum). Písomné správy o záhradách sú od 11.storočia, najskôr to boli zemepanské záhrady, od 13-storočia máme správy o existencii záhrad i u poddaných. Záhrada bola súčasťou majetku domu a jej poškodenie či krádež z nej sa prísne trestali.
Záhrada bola primárne určená na pestovanie zeleniny. Na gazdovských hospodárstvach sa pre ňu spravidla vyčlenil priestor v blízkosti humna, alebo oproti stavebnému traktu. Záhrady sa ohradzovali plotom proti hydine či zveri.
Osadená plocha bola v záhrade rozdelená pre jednotlivé plodiny, ktoré sa vysádzali do hriadok. Pre lepší prístup k nim boli hriadky oddelené brázdou- chodníkom (pávka). Okrem záhrad v blízkosti domov existovali od 14.storočia i záhrady v extraviláne. Na nich pestovali jariny a technické plodiny (ľan, konope, chmeľ, mak) alebo strukoviny. V trojpoľnom systéme hospodárenia sa na pestovanie zeleniny vyčleňovali malé pozemky a pestovala sa na nich zelenina, najmä kapusta, okopaniny, strukoviny alebo technické plodiny. Nazývali sa podľa pestovaných plodín kapustnice, zelnice, konopiská. Záhrady v intraviláne i extraviláne nezmenili svoju funkciu i vzhľad až do polovice 20. storočia.