vtáky

operené stavovce (latinsky Aves). V tradičných predstavách symbol duše, ducha, smrti, jedna z foriem, v akej môže duša opustiť telo zomretého človeka. Viacerým vtákom sa v tradičných predstavách pripisovala ochranná a veštecká funkcia. Z ich výskytu na konkrétnom mieste, zo správania alebo iba z ich hlasu, počutého v konkrétnom čase, vychádzajú mnohé povery. Napríklad hlas kuvika či húkanie sovy blízko domu mali ohlasovať smrť, trojnásobné kikiríkanie sliepky (biologicky zriedkavý, no známy jav) veštilo nešťastie. Čierne vtáky letiace ponad hlavu človeka, nad sprievodom, vojskom veštili nešťastie. Bociany či lastovičky si robili hniezdo iba na dome, kde žijú dobrí ľudia; trest (požiar domu) mal stihnúť každého, kto zhodil hniezdo alebo zabil lastovičku či sovu. S vtákmi boli spojené aj početné predpovede počasia. Napríklad dážď mal prísť, ak lastovičky, divé kačky či husi lietali nízko nad zemou, keď bolo počuť klopanie ďatľa, spev vlhy alebo pískanie žlny. Pekné počasie malo byť, keď škovránok spieval vysoko v povetrí, lastovička či drozd lietali vysoko, alebo keď bolo počuť spievať sýkorku. Vtáky (kohút, holub, orol, pelikán a iné) boli častým motívom ľudovej ornamentiky, najmä na textile. Vo vinohradníckych oblastiach Slovenska boli vtáky, najmä škorce a drozdy, nebezpečenstvom pre dozrievajúce hrozno. Začiatkom leta sa do viníc stavali strašiaky, ku kolom sa pripevňovali motúzy s naviazanými pásikmi z ligotavého materiálu, zemiak oblepený perím či krídlo vtáka. Verilo sa, že tieto prostriedky proti vtákom budú najúčinnejšie, ak sa rozmiestnia v deň svätého Róchusa (16. august).