pranostika

ustálený výrok, vyjadrujúci zdanlivú príčinnú súvislosť prírodných javov. Tematické zameranie je na počasie a poľnohospodárske práce s prognostickou funkciou. Korene pranostík možno hľadať v mágii slova v predracionálnej epoche myslenia. Paralely a zhody sa nachádzajú v kultúre starých Sumerov, babylonských Chaldejcov, Asýrčanov, Židov, v dielach antických klasikov, ako aj vo folklórnych fondoch európskych národov. Okrem ústneho podania sa šírili odpisovaním a tlačou.
Rozlišujeme pranostiky:

1. kalendárne, predpovedajúce počasie alebo úrodu v časovo vzdialených intervaloch: Mnoho snehu v januári, málo vody v apríli a máji; Na Jozefa slunéčko, dáva chléb a vínečko. Vyjadrujú tiež pravidelne sa opakujúce výkyvy počasia v istom ročnom období: Na Hromnice radšej vlka v svojom dvore vidí sedliak, ako slnce na obzore. Osobitnú skupinu tvoria výroky k určitým svätcom (osudové dni): Na svätého Blažeja má ísť furman zo dvora; Peter a Pavel huby sejú. Boli pomôckou chronológie, určovali agrotechnické termíny roľníckych prác, ale aj charakter počasia v stanovených dňoch;
2. symptomatické, vyjadrujúce krátkodobú predpoveď. Vychádzajú z určitého príznaku, ktorý je postihnuteľný zmyslami, napr. signálmi zmeny počasia, príchodu dažďa či pekného počasia. Takými sú sfarbenie či tvar slnka, mesiaca, hviezd, ďalej atmosférické úkazy, správanie zvierat, rastlín či ľudské pocity (Keď hory hučia, bude pršať; Koza dvíha chvost, voda berie most). Zaužívaná rýmová forma slúžila ako mnemotechnická pomôcka na zapamätanie.

Pranostiky mali predovšetkým praktický význam. V súčasnosti sa ešte používajú v hovorovej reči, a najmä v médiách ako informatívny a štýlotvorný prvok. Mnohé sú zaujímavé svojím obsahom, estetickou a kultúrno–historickou hodnotou.