vdovské právo

vdovské právo

vdovské právo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

vdovské právo

právo prislúchajúce výslovne len vdove, podľa ktorého mohla – pokiaľ sa druhýkrát nevydala – podľa zákonnej praxe od čias Tripartita do roku 1951 mať v držbe celý poručiteľov (manželov) majetok, užívať ho, brať z neho úžitok a prírastky, pričom vlastníkom takéhoto majetku boli dedičia. Ak sa druhýkrát vydala, mohla žiadať z pozostalosti primeranú výbavu. V tradičnom rurálnom spoločenstve znamenalo právo ovdovelej ženy zostať až do svojej smrti v rodine manžela. Vdova-nevesta, ako aj vdovec-prístupník mali v novej rodine vdovské právo, no v prípade, že boli bezdetní a mladí, zväčša sa vrátili domov i s celým majetkom, ktorý pri sobáši doniesli do novej rodiny. Matka-vdova, pokiaľ si udržala autoritu, mohla ostať na čele rodiny, zväčša však odstúpila a deti sa dohodli, ako ju dochovajú.

AutorĽubica Herzánová-Voľanská

Literatúra

Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.
Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 2002.
Švecová, S.: Príbuzenské vzťahy v Čičmanoch a postavenie ženy v rodine. In: Slovenský národopis, roč. 15, 1967, č. 3, 321-385.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only