strunga

strunga

strunga 718 472 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

strunga

(strunka, stronga)

  1. Priestor, v ktorom sa na ovčom salaši dojili ovce. Tvorila ho upravená, niekedy i drevom vydláždená plocha tesne pri košiari. Obyčajne bola zakrytá strieškou. Strunga sa pred každým dojením vyčistila od blata a hnoja. Aby sa ovce pri dojení nešmýkali, vykopali na nej dojčiari jamky, do ktorých postavili ovcu prednými nohami. Na sedenie pri dojení používali drevené klátiky alebo jednoduché stolčeky. Ovce do strungy vchádzali z časti košiara nazývanej honelnica. Tú od ostatného košiara oddeľoval samostatný dielec s otvormi, nazývaný strungár alebo strunga;
  2. v období feudalizmu tak označovali celý salaš. Slovo strunga má východorománsky pôvod. Patrí k jazykovým prejavom pastierskej kultúry v celých Karpatoch a niektorých oblastí Balkánu.

Strunga. Muránska Dlhá Lúka, okr. Revúca. Archív negatívov Ústav etnológie SAV. Foto J. Kantár, 1961.
Strunga. Muránska Dlhá Lúka, okr. Revúca. Archív negatívov Ústav etnológie SAV. Foto J. Kantár, 1961.

AutorJán Podolák

Literatúra

Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Urbancová, V.: Poľnohospodárstvo a chov dobytka. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 755-800.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only