strašidlo

strašidlo

strašidlo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

strašidlo

(mátoha, zlý duch)
všeobecné označenie predstavy o nadprirodzenej bytosti, najmä ak ju nebolo možné bližšie identifikovať. Za strašidlo sa označovali aj rozličné lokálne démonické bytosti (vodník, biela pani, bludička, nekrstenec) i drobné poverové predstavy, s ktorými inak neboli späté vyslovene strašidelné historky. Strašidlám sa pripisovali i rôzne hlasy, kroky, plač, buchot a hluk bez viditeľného pôvodcu, vysvetľované zväčša ako zlé znamenia. Spôsobovali pocity úzkosti a tiesne. Strašidlo sa najčastejšie objavovalo na dejiskách tragédií a násilnej smrti, na miestach posledného odpočinku samovrahov alebo obetí vrážd, pri cintorínoch, opustených príbytkoch a na mostoch. V strašidelných podaniach vystupujú zjavenia v podobe tieňov, biele postavy zakrútené do plachty, pohrebné sprievody, mnísi, obesenci, skamenená pastierka, umrlčia rakva vhodená do domu, kôň bez čeľustí, biely pes s ohnivými očami či strašidelný zajac. Príbehy o strašidlách patrili na Slovensku medzi najobľúbenejšie témy pri priadkach, páračkách a spoločnom pasení dobytka.

AutorTatiana Cibulová

Literatúra

Máchal, H.: Nákres slovanského bájesloví. Praha1891.
Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only