Štedrý deňhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg150150Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
Štedrý deň
(Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň, Kračun)
pomenovanie 24. decembra odvodené z charakteru obyčajov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť zdar v budúcom roku sústredením všetkých dôležitých prvkov spokojného blahobytného života; u kresťanov deň pôstu pred narodením Ježiša Krista. Sústredila sa doň väčšina úkonov typických pre mágiu prvého dňa: akú náladu človek má, ako sa správa, taký bude celý rok; ak boli deti neposlušné a potrestané, také budú aj v ďalšom období; niektoré deje sa vysvetľovali symbolicky: koľko opekancov spadlo na zem, toľko kusov dobytka malo uhynúť. Prebiehal v znamení príprav na večeru, s ktorou bola spätá väčšina úkonov magického charakteru. Muži museli ešte do východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok, ženy do obeda upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá (u Rusínov do polovice 20. storočia na živom ohni, rituálne zapaľovanom pomocou práchna a ocieľky). Mnohé práce boli doplnené príkazmi, zákazmi a mágiou slova. Pri vkladaní pečiva do pece si mala gazdiná poskočiť so slovami Hokres, pokres, koláče veľké. Kresťanské cirkvi nariaďovali dodržiavať pôst. Podľa ľudového vysvetlenia potom deti na Štedrý večer uvidia na stene zlaté prasiatko, krokvu, koč či koníka, dievky dostanú dobrého muža. Podľa kultových predstáv patrilo k sviatku aj hodovanie. Preto sa v niektorých oblastiach Slovenska ešte v 19. storočí zachovával obyčaj pripraviť 23. decembra bohatú večeru s mäsom – tlstá večera, obžierna večera, hodky. Vyčistený príbytok sa ozdoboval zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v priebehu 1. polovice 20. storočia vystriedal vianočný stromček, pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a jedlám.
Dobšinský, P.: Slovenské obyčaje, povery a čary. Bratislava 1993, 141. Feglová, V.: Šťastie, zdravie, pokoj svatý... alebo Vianoce na Slovensku. Bratislava 2008. Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986, 54.
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.