prosperitná mágia

odborné označenie skupiny úkonov, ktoré mali v magickom zmysle prispieť k materiálnemu zabezpečeniu, prospechu a zdraviu. Ako magické prostriedky využívala obilie, ovocie, strukoviny, múčne jedlá, zeleň, vajcia, železo a mince, ale aj gestá, skoky, zariekania a vinše. Jej úkony sa v tradičnej kultúre Slovenska orientovali na bohatstvo a plodnosť rodín (obsypávanie mladomanželov zrnom), rast, úžitkovosť a želané vlastnosti domácich zvierat (kúpený dobytok obchádzali s pecňom chleba, aby dával úžitok) či úspech pracovných a iných aktivít: roľníci a remeselníci dávali pod štedrovečerný stôl svoje pracovné náradie. Na zabezpečenie zdravia a rastu na severozápadnom Gemeri, keď dieťa prišlo prvý raz na návštevu, pohladili mu líca celým vajíčkom so slovami: také líčko, jak vajíčko, aby bolo také guľaté; to isté robili aj s dobytkom, keď odchádzal prvý raz na pastvu. Úspech v kartách alebo pri krádeži, ale tiež pri úradných úkonoch, mal priniesť kúsok chleba, svadobného koláča, štvorlístok ďateliny, povraz z obesenca. Pod základný kameň nového domu zakopali pálenku a mincu, aby dom bol pevný a ľudia v ňom bývajúci bohatí; mladucha mala pri vstupe do domu muža a jeho rodičov nohou prevrátiť pripravený kôš s jablkami a orechmi: rozsypané plodiny symbolizovali želané bohatstvo gazdovstva; novorodenému do vankúša alebo na štedrovečerný stôl položili mincu, aby nikdy nechýbali peniaze a podobne.