rosa

forma vodných zrážok; vytvára sa v podobe kvapiek pri ochladení povrchu zeme, najčastejšie za teplých bezveterných nocí. Podľa tradičných predstáv padá rosa z neba, z oblakov, pri jasnom počasí však sama vyjde zo zeme. Rose pred východom Slnka sa pripisovali liečivé účinky, využívala sa tiež v kozmetike či prosperitnej mágii. V obyčajoch spojených s letným slnovratom v dňoch okolo Jána Krstiteľa (24. jún) sa na celom území Slovenska rosa využívala na umývanie s cieľom zabezpečiť krásu a sviežosť; ráno za rosy sa vtedy chodili zbierať liečivé rastliny, ktoré mali mať najlepšie účinky. V Honte verili, že liečivý účinok má rosa v nedeľu na Turíce – umývali ňou choré oči, lišaje, chrasty. Ten, koho bolievali nohy, mal chodiť na svitaní po zarosenej tráve. Rosa bola aj prostriedkom na získanie alebo odobratie dojivosti mlieka: ženy, považované za bosorky, zbierali rosu ťahajúc za sebou po lúke plachtu s trakmi na nosenie trávy. Tým podľa tradičných predstáv odobrali mlieko kravám pasúcim sa na lúke.