pšenica

obilnina z čeľade lipnicovitých. Patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny a počiatky jej pestovania súvisia so vznikom prvých roľníckych civilizácií v 10.–8. tisícročí pred n. l. Na území Slovenska dokladajú archeologické nálezy pestovanie pšenice jednozrnovej a pšenice dvojzrnovej už v neolite (4500 rokov pred n. l.) a od bronzovej doby aj pšenice letnej. V stredoveku sa pšenica pestovala v menšom rozsahu tam, kde boli vhodné pôdno-klimatické podmienky a dostatok hnoja. Pšenica je na pestovanie náročnejšia ako ďalšia chlebovina – raž. Ešte v l. polovici 18. storočia bola medzi pestovanými obilninami na 3.– 4. mieste. Pestovala sa predovšetkým na feudálnych veľkostatkoch pre potreby bohatších vrstiev spoločnosti. Poddaní pestovali skôr miešaninu pšenice a raže – súraž, suržicu, v horských oblastiach aj jarnú odrodu pšenice a jej nešľachtený druh – tenkeľ. Vo väčšom rozsahu sa pšenica začala pestovať až po zavedení striedavého spôsobu pestovania poľnohospodárskych plodín. Prispeli k tomu aj nové možnosti exportu pšenice i mlynárskych výrobkov. Na vidieku sa pšeničná múka používala najmä na prípravu koláčov a pečiva. V južných častiach Slovenska sa miešala s ražnou múkou pri domácom pečení chleba.