raž siata

(žito)
obilnina z čeľade lipnicovitých. Na území Slovenska bolo jej pestovanie známe už pred príchodom Slovanov. Je to ozimná obilnina, ktorá nie je veľmi náročná na odpočinutú alebo hnojenú pôdu. Preto sa raž stala hlavným chlebovým obilím v rámci tradičného systému trojpoľného hospodárenia. V 16.–18. storočí jej pestovanie podporovali okrem pôdno-klimatických aj výhodné ekonomické podmienky – vysoké ceny raže a odbyt pre potreby armády. Tieto okolnosti vyvolali záujem o jej pestovanie aj na šľachtických veľkostatkoch. Na hospodárstvach poddaných sa v tom čase ako chlebové obilie siala tiež tzv. súraž, suržica – miešanina raže a pšenice. Nástup intenzívnejších foriem poľnohospodárstva v 19. storočí a konjunktúra uhorskej pšenice na trhu znamenali pokles osevnej plochy raže, najmä na veľkostatkoch. V sezóne 1869 – 1870 sa jej na Slovensku obsialo 313 801 ha, v sezóne 1909 – 1910 len 202 700 ha. Ražná múka bola považovaná za najlepšiu na prípravu chlebového cesta. Väčšinou tvorila jeho základ a iné druhy múky, prípadne zemiaky sa k nej len pridávali.