šteť
(česák, hachla, pačieska, štietka, vochlica, zeleznica)
- nástroj na česanie rastlinných vláken. Cieľom česania bolo odstrániť z vláken zvyšky nečistôt, oddeliť od seba vlákna rozličnej kvality a upraviť ich do rovnobežnej polohy. Šteť, ktorej najstarší nález na území Slovenska pochádza z Košíc zo 14. storočia, bola zložená z doštičky kruhového alebo štvoruholníkového tvaru. V nej boli nabité klince, ktorých veľkosť a hustota záviseli od druhu vláken, na česanie ktorých bola šteť určená. Čím boli vlákna kvalitnejšie, tým bola šteť hustejšia. Doštička s klincami bola pripevnená na doske s otvormi na koncoch, ktoré slúžili na upevnenie štete pri česaní. Do jedného z otvorov vložila osoba napríklad držadlo piestu, ktorý nohou pritlačila na zem. Druhý koniec na výšku stojacej, mierne naklonenej štete držala ľavou rukou a v pravej ruke mala hrsť prečesávaných vláken. Česalo sa buď na jednej šteti opakovane, alebo sa používali dve či tri štete rozličnej hustoty: najskôr v riedkej šteti zachytili vlákna najnižšej kvality a tie, ktoré ostali v ruke, sa česaním na hustejšej šteti rozdelili na dve skupiny. Na Spiši a v Liptove používali na upevnenie štete pri česaní stojan (česaci stolok, drapace krošenka), ktorého súčasťou bola lavica na sedenie;
- (štieť) – miesto na postavenie míle pri pálení dreveného uhlia.
Tri rozlične husté štete na česanie konopných vlákien. Jabloňovce (okr. Levice), 1970. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto J. Botík.
AutorJuraj Zajonc
Pozri aj
Literatúra
Rusnák, R.: Novšie nálezy stredovekých kovových predmetov z Košíc. In: Archaeologia historica, 2009, č. 34, 393-407.
Staňková, J.: Domácke spracovanie plátna a súkna. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 355-469.
Švorc, P.: Názvy tradičného náradia na spracovanie ľanu na rozhraní Liptova a Spiša. In: Historica carpatica, roč. 16, 1985, 293-308.