ľan siatyhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg150150Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
ľan siaty
jednoročná priadna a olejodarná rastlina. Poznali ju už Slovania a patrí na území Slovenska k najstarším technickým plodinám. V období feudalizmu sa ľan pestoval nielen na veľkostatkoch, ale aj na hospodárstvach poddaných. Pretože sa zemepáni usilovali o sebestačnosť vo výrobe plátna, bol ľan i poddanskou dávkou a jeho spracovanie patrilo k urbárskym povinnostiam. Aj keď bolo pestovanie ľanu rozšírené na celom území, tradičná textilná výroba, jeho pestovanie a spracovanie sa sústreďovalo najmä v severných a východných oblastiach Slovenska. V strediskách pláteníctva (Spiš, Šariš, Orava), kde jeho produkcia prevyšovala domácu spotrebu, boli nespracovaný ľan (niekedy aj kúdeľ a priadza) a domácky vyrobené ľanové plátno dôležitými obchodnými artiklami. S postupným prenikaním bavlny do textilnej výroby ustupovala domácka výroba plátna, čo viedlo k obmedzeniu pestovania ľanu na Slovensku. Okrem pradiva sa z ľanu získaval lisovaním semien aj olej. Používal sa v stravovaní najmä počas pôstov, keď boli tuky živočíšneho pôvodu zakázané. Svoje zastúpenie mal i v ľudovom liečení – obkladmi z vareného semena ľanu sa liečili vredy. Ľan sa sial v apríli až máji, trhal asi po 12 týždňoch (keď bol žltý). Po odstránení semien sa ďalej spracúval, podobne ako konope. S jeho pestovaním boli spojené zvyky, ktoré mali zaistiť dobrú úrodu a potrebnú výšku: tancovanie s vysokým chlapom, vyskakovanie alebo dvíhanie tanečníc na fašiangy; varenie dlhých cestovín na Škaredú stredu, rozpletanie vlasov na Hromnice v Honte a na Horehroní, v Novohrade; odriekanie textu pri poli ľanu na sv. Jána: „Jan, Jan, Jan, daj mi dobrý ľan. Pocaham ce za vlasy, nech vyrošne do pasy“ – okolie Popradu a pod.
Kučera, M.: Slovensko po páde Veľkej Moravy. Bratislava 1974. Horváth, P.: Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia. Bratislava 1963. Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986. Paličková, J.: Domácka a remeselná výroba. In: Slovensko – Ľud II. časť. Bratislava 1975, 801-844. Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.