formuly

formuly https://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru //www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg 9. October 2017 5. February 2024

formuly

ustálené zvraty, stereotypy, šablóny, invarianty vyjadrovania. Vo folklóre sú prejavom typizácie vyjadrovania. Známe sú najmä

rozprávkové formuly, predstavujúce vetné spojenia na začiatku alebo na konci rozprávkového deja, najmä v čarovných rozprávkach (Kde bolo, tam bolo, už len voľakde bolo; V sedemdesiatej siedmej krajine, za červeným morom bola jedna veľká poľaň). Záverečné formuly sú najčastejšie spojené so svadbou a so zvoncom (A na tú svadbu zabili kravu rohatú, a tá krava mala zvonec, a tej rozprávke je už koniec). Ustálené spojenia (klišé, loci communes) sa vyskytujú aj v priebehu rozprávkového deja (išiel, kam ho oči viedli; chodil horami, dolami, pustatinami);
jazykové formuly, ku ktorým patria želania pri rodinných a spoločenských príležitostiach (blahoželania, prípitky). Pri neočakávaných udalostiach sú obrazné, silne expresívne a vychádzajú z mágie slova. Neraz tvoria súčasť detského folklóru (slovné hry, vyčítanky);
v ľudovej poézii, najmä v piesňach ide o metaforické pomenovania (kľúče od svitania), rýmy (dieťa – kvieťa), incipity (Čo sa stalo nové);
hudobné formuly majú podobu krátkych, iba niekoľkotónových hudobných útvarov v závere alebo v refréne.

AutorViera Gašparíková

Pozri aj

Literatúra

Gašparíková, V.: Tvar a stavebné prvky tradičných prozaických skladieb. In: Slovenská ľudová próza a jej súčasné vývinové tendencie. Bratislava 1986, 35–62.
Polívka, J.: Úvodní a závěrečné formule slovanských pohádek. In: Národopisný sborník českoslovanský, roč. 19, 1926, 1–16, 75–88, 145–160, 209-224; roč. 20, 1927, 1–16, 85–100, 181–200.