súkno

súkno

súkno 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

súkno

(darovec, garažia, karažia, huňa, postav)
tkanina z ovčej vlny, prípadne s prímesou srsti iných zvierat, upravená splsťovaním. Riedka tkanina plátnovej alebo keprovej väzby sa po prípadnom zošití dvoch jej kusov po dĺžke naskladala do väčších záhybov a uložila do valchy. Tlakom dopadajúcich drevených kladív a pôsobením teplej vody s pridanými prostriedkami na odmastenie a premáčanie vlny (moč, mydlo a i.) tkanina zhustla, zhrubla a zmenšila sa po dĺžke i po šírke. Čas potrebný na dostatočné ubitie tkaniny (od šesť hodín do troch dní) závisel od kvality použitej vlny. Pri remeselnej i manufaktúrnej výrobe kusy súkna po ubíjaní sušili napnuté na rámoch. Podomácky sa súkno na Slovensku vyrábalo do 60. rokov 20. storočia. Z hrubého sedliackeho alebo halenového súkna zhotovovali vrchné odevy. Zo súkna boli aj kapce, zápästky, pokrovce a pod. Jemnejšie súkna sa vyrábali iba v niektorých súkenníckych centrách (Skalica, Pezinok, Modra).

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976.
Marková, E.: Výroba halenového súkna na Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 30, 1982, 69-88.
Staňková, J.: Domácke spracovanie plátna a súkna. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 355-469.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only