rips

rips

rips 773 759 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

rips

väzba tkanín, odvodená z plátnovej väzby. V osnovnom ripse – druhej najviac používanej väzbe domáckych tkanín na Slovensku v 19. a 20. storočí – išla útková niť striedavo pod jednou a nad jednou osnovnou niťou. V nasledujúcom riadku sa poloha osnovných nití vymenila a výsledná tkanina so zvislými vrúbkami mala osnovu úplne zakrytú útkom. V domáckom tkaní sa názov rips nepoužíval. Tkaniny v tejto väzbe nazývali napríklad zalievanô (podľa prekrývania osnovy útkom), jedinčina (osnovu tvorili jednotlivé horné a dolné nite), dupeľ, dvojňačka (nite v osnove boli dvojmo), na kostku, zúbky (podľa vzorov tvorených dvojfarebným útkom) i činovať na dve nitelnice. V ripsových tkaninách bola výzdobným prvkom už štruktúra jeho povrchu, ktorého vzhľad bolo možné oživiť zmenou šírky alebo prerušením celistvosti vrúbkov. Alebo sa vzory tvorili striedaním nití viacerých farieb v útku. Striedaním dvoch bolo možné tvoriť vzory zložené zo štvorcov a obdĺžnikov, nazývané kocky, zúbky a klátiky. Ripsové tkaniny tkali v Ždiari (používané na rukávce), v okolí Topoľčian, Vrábeľ, Zlatých Moraviec (obrusy s farebnými pásmi), Prešova (periny, družbovské ručníky), v okolí Zvolena (zástery, stanky – vrchné časti rubášov). Ripsom sa tkali aj polovlnené pokrovce na východnom Slovensku.

Ripsová tkanina z rukávcov. Ždiar (obr. Poprad), prvá polovica 20. storočia. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto H. Bakaljarová.
Ripsová tkanina z rukávcov. Ždiar (obr. Poprad), prvá polovica 20. storočia. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto H. Bakaljarová.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976.
Zajonc, J.: Tkanie ripsu a kepru. Bratislava 2009.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only