krpce
(bačkory)
druh nízkej koženej obuvi. Zhotovovali sa z bravčovej alebo hovädzej kože. Podomácky zhotovovanou formou boli krpce z obdĺžnikového kusa kože. Dva predné rohy kože sa priložili k sebe a zošili tenkým prúžkom kože, ktorý bol odrezaný z jej okraja. Boky a päta sa vyhli a stiahli remencami prevlečenými cez dierky po okraji. Remeselne zhotovovanou formou krpcov boli krpce z dvoch dielov – z podošvy, ku ktorej bol dratvou prišitý zvršok. Na Slovensku sa vyskytovali ostronosé krpce, pri ktorých nebolo rozlíšenie pre ľavú a pravú nohu, museli sa prispôsobiť nosením, a tuponosé, pri ktorých bolo pre obe nohy rozlíšenie. K nohe sa krpce priväzovali koženými remencami, ktoré boli ovinuté nad členkami alebo v prípade žien aj vlnenými šnúrami. Do krpcov sa obúvali plátenné onuce alebo vlnené pletené alebo šité súkenné pančuchy – kopytcia. Krpce nosili muži aj ženy vo všedné i sviatočné dni. V horských oblastiach Slovenska sa ako pracovná obuv udržali do začiatku 20. storočia kedy ich u mužov nahradili baganče a u žien topánky.
druh nízkej koženej obuvi. Zhotovovali sa z bravčovej alebo hovädzej kože. Podomácky zhotovovanou formou boli krpce z obdĺžnikového kusa kože. Dva predné rohy kože sa priložili k sebe a zošili tenkým prúžkom kože, ktorý bol odrezaný z jej okraja. Boky a päta sa vyhli a stiahli remencami prevlečenými cez dierky po okraji. Remeselne zhotovovanou formou krpcov boli krpce z dvoch dielov – z podošvy, ku ktorej bol dratvou prišitý zvršok. Na Slovensku sa vyskytovali ostronosé krpce, pri ktorých nebolo rozlíšenie pre ľavú a pravú nohu, museli sa prispôsobiť nosením, a tuponosé, pri ktorých bolo pre obe nohy rozlíšenie. K nohe sa krpce priväzovali koženými remencami, ktoré boli ovinuté nad členkami alebo v prípade žien aj vlnenými šnúrami. Do krpcov sa obúvali plátenné onuce alebo vlnené pletené alebo šité súkenné pančuchy – kopytcia. Krpce nosili muži aj ženy vo všedné i sviatočné dni. V horských oblastiach Slovenska sa ako pracovná obuv udržali do začiatku 20. storočia kedy ich u mužov nahradili baganče a u žien topánky.
Krpce, Čičmany, okr. Žilina, prvá polovica 20. storočia. Foto: Oľga Danglová, Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave
AutorMojmír Benža
Pozri aj
Literatúra
Baran, L.: Nejstarší formy lidové obuvi v karpatské oblasti Československa. In: Československá ethnografie, roč. 3, 1955, 125-161.
Sedlářová, V.: Krpce. Příspěvek k výzkumu nejstarších oděvných součástek u nás. Časopis Moravského muzea, vědy historické, roč. 36, 1951, 199-209.