žiarové hospodárenie
(žiarenie)
spôsob získavania novej poľnohospodárskej pôdy z lesných plôch. Po vyrúbaní lesa a zvezení dreva sa pozemok klčoval pomocou motyky. Zvyšky drevnej hmoty sa po preschnutí spálili a pôda sa zbavila trávy a iného porastu. Vzniknutý popol sa zakopával, čím skyprenú pôdu zúrodnil. Novozískaná pôda (novina, ortovisko, klčovisko, žiarovisko, kopanica) sa v prvých rokoch obrábala motykou, lebo neprepálené korene sťažovali prácu pluhom. Prvý rok sa sadili zemiaky, repa, prípadne proso, ikrica a bor, ďalšie roky sa siali iné obilniny. Žatva na klčoviskách predlžovala existenciu srpu a kosáka v procese žatevných prác. Získaná pôda sa stala buď súčasťou ornej pôdy a bola ďalej obrábaná v existujúcom poľnohospodárskom systéme, alebo sa po strate prirodzenej úrodnosti nechala znova zarásť lesom a získavalo sa nové klčovisko. Pretože išlo o polia vzdialené od obce, uprostred lesa, boli chránené pred divou zverou prútenými plotmi. Tento spôsob získavania poľnohospodárskej pôdy (tzv. sťahovavé políčka) pretrval na severnom a východnom Slovensku až do začiatku 20. storočia. Na Orave i Kysuciach si roľníci prenajímali od komposesorátu kus vyrúbaného lesa a takýmto spôsobom ho využívali niekoľko rokov. Nájomníci boli potom povinní obrábaný pozemok (holorub) vysadiť lesnými stromčekmi.
spôsob získavania novej poľnohospodárskej pôdy z lesných plôch. Po vyrúbaní lesa a zvezení dreva sa pozemok klčoval pomocou motyky. Zvyšky drevnej hmoty sa po preschnutí spálili a pôda sa zbavila trávy a iného porastu. Vzniknutý popol sa zakopával, čím skyprenú pôdu zúrodnil. Novozískaná pôda (novina, ortovisko, klčovisko, žiarovisko, kopanica) sa v prvých rokoch obrábala motykou, lebo neprepálené korene sťažovali prácu pluhom. Prvý rok sa sadili zemiaky, repa, prípadne proso, ikrica a bor, ďalšie roky sa siali iné obilniny. Žatva na klčoviskách predlžovala existenciu srpu a kosáka v procese žatevných prác. Získaná pôda sa stala buď súčasťou ornej pôdy a bola ďalej obrábaná v existujúcom poľnohospodárskom systéme, alebo sa po strate prirodzenej úrodnosti nechala znova zarásť lesom a získavalo sa nové klčovisko. Pretože išlo o polia vzdialené od obce, uprostred lesa, boli chránené pred divou zverou prútenými plotmi. Tento spôsob získavania poľnohospodárskej pôdy (tzv. sťahovavé políčka) pretrval na severnom a východnom Slovensku až do začiatku 20. storočia. Na Orave i Kysuciach si roľníci prenajímali od komposesorátu kus vyrúbaného lesa a takýmto spôsobom ho využívali niekoľko rokov. Nájomníci boli potom povinní obrábaný pozemok (holorub) vysadiť lesnými stromčekmi.