striedavé hospodárenie

najintenzívnejší spôsob obrábania poľnohospodárskej pôdy, pri ktorom sa v osevnom postupe nepočíta s úhorom. Zavedenie tohto systému hospodárenia na území Slovenska podmieňoval rad sociálno–ekonomických a technologických faktorov. Bolo to najmä zvyšovanie motivácie producentov poľnohospodárskych plodín súvisiace na jednej strane s trhovým dopytom, na druhej strane s rozpadom veľkorodiny, ktorý znamenal ďalšie drobenie poľnohospodárskej pôdy. Pri jej nízkych výmerách v jednotlivých hospodárstvach bolo nemysliteľné, aby celá jedna tretina polí ostala neobrobená. Predpokladom zavádzania striedavého hospodárenia boli tiež zlepšujúce sa technické podmienky na prípravu pôdy (manufaktúrne a továrensky vyrobené poľnohospodárske náradie, priemyselné hnojivá a zavádzanie nových plodín – krmovín a okopanín). Tieto faktory umožňovali prenechať ťažko prístupné polia na pasienky a ostatné obhospodarovať intenzívnejším poľnohospodárskym systémom. Tento vývin však neprebiehal na celom území Slovenska priamočiaro a rovnako. Ešte začiatkom 20. storočia so striedavým hospodárením, najmä v horských regiónoch, koexistovalo staršie trojpoľné hospodárenie i niektoré archaické systémy hospodárenia (žiarové hospodárenie, dvojpoľné hospodárenie).