nápis
(epigram)
text na dreve, kameni, textile, hline. V dedinskom prostredí na území Slovenska jeho výskyt nadviazal na znalosť písma, čiastočne aj dobovú módu 16. – 17. storočia, ktorá uplatňovala písmo ako dekór. Miesto slovného vyjadrenia sa najskôr používalo vročenie, ktorým sa označoval dátum, najčastejšie letopočet vzniku, darovania alebo opravy predmetu. K nemu sa neskôr pripojil monogram majiteľa, zhotoviteľa (keramická značka) alebo darcu, iniciálky Ježiša Krista (IHS, INRI), Panny Márie, v 19. storočí aj celé nápisy, ako na stropných hradách, pastierskych paliciach, náhrobníkoch. Na niektorých predmetoch mal nápis výlučne úlohu vlastníckeho znaku (monogramy na drevených a kamenných bránkach z okolia Levíc, Krupiny, Zvolena, na nábytku, najmä truhliciach, laviciach, pracovných nástrojoch, odeve, bytovom textile, šperku). Nápisom sa označoval výrobca, zdôrazňovali sa komemoratívne súvislosti (na sochách, prícestných krížoch), vyjadrovali osobné vzťahy (svadobná truhla s dátumom sobáša manželov, keramický obraz s dátumom narodenia dieťaťa), poukazovalo sa na vzťah darcu a obdarovaného (dary lásky), na náboženský obsah predmetu. Nápis vystupoval na predmetoch v rozmanitej podobe. Na starších pamiatkach skôr samostatne, neskôr už súvislejšie vkomponovaný do dekóru, niekedy aj ako samostatný výzdobný element. Objavoval sa na náhrobníkoch, cechových džbánoch, tanieroch, obrazoch – domácich požehnaniach, textilných nástenkách – kucharkách, kde už predstavoval krátky rýmovaný text alebo viacriadkovú veršovanú formu.
text na dreve, kameni, textile, hline. V dedinskom prostredí na území Slovenska jeho výskyt nadviazal na znalosť písma, čiastočne aj dobovú módu 16. – 17. storočia, ktorá uplatňovala písmo ako dekór. Miesto slovného vyjadrenia sa najskôr používalo vročenie, ktorým sa označoval dátum, najčastejšie letopočet vzniku, darovania alebo opravy predmetu. K nemu sa neskôr pripojil monogram majiteľa, zhotoviteľa (keramická značka) alebo darcu, iniciálky Ježiša Krista (IHS, INRI), Panny Márie, v 19. storočí aj celé nápisy, ako na stropných hradách, pastierskych paliciach, náhrobníkoch. Na niektorých predmetoch mal nápis výlučne úlohu vlastníckeho znaku (monogramy na drevených a kamenných bránkach z okolia Levíc, Krupiny, Zvolena, na nábytku, najmä truhliciach, laviciach, pracovných nástrojoch, odeve, bytovom textile, šperku). Nápisom sa označoval výrobca, zdôrazňovali sa komemoratívne súvislosti (na sochách, prícestných krížoch), vyjadrovali osobné vzťahy (svadobná truhla s dátumom sobáša manželov, keramický obraz s dátumom narodenia dieťaťa), poukazovalo sa na vzťah darcu a obdarovaného (dary lásky), na náboženský obsah predmetu. Nápis vystupoval na predmetoch v rozmanitej podobe. Na starších pamiatkach skôr samostatne, neskôr už súvislejšie vkomponovaný do dekóru, niekedy aj ako samostatný výzdobný element. Objavoval sa na náhrobníkoch, cechových džbánoch, tanieroch, obrazoch – domácich požehnaniach, textilných nástenkách – kucharkách, kde už predstavoval krátky rýmovaný text alebo viacriadkovú veršovanú formu.
Meno majiteľky a rok darovania vyryté na praslici. Horný Tisovník (okr. Detva), 1843. SNM Etnografické múzeum v Martine. Kresba Babjaková
AutorOľga Danglová
Pozri aj
Literatúra
Danglová, O.: Nápis ako ornament a etnografická informácia. In: Danglová. O., Stoličná R.(ed.): Etnológia a kultúrne dedičstvo. Zborník k jubileu Sone Kovačevičovej. Bratislava 2001, s. 174-181.