vlastnícky znak

znak vyjadrujúci príslušnosť majetku k vlastníkovi. V zvykovom práve tento dokladom vlastníctva označoval hnuteľný majetok, ktorý mohol byť odcudzený (napríklad úle umiestnené v chotári obce), zamenený pri zhromaždení rovnakého majetku viacerých majiteľov (napríklad vrecia v mlyne, sudy, čeriesla u kováča pri brúsení, ovce na spoločnom salaši, plátno pri bielení) alebo drobné predmety, ktoré sa ľahko stratili (napríklad oselník). Vlastníckymi znakmi sa označoval aj nehnuteľný majetok jedného vlastníka v rámci určitého celku (označenie lúk, polí, hliniska v chotári). Spôsob označenia vlastníctva závisel od druhu majetku. Na predmety z dreva sa vlastnícke znaky vyrezávali, vypaľovali, vybíjali, na kovové predmety vyrážali, na textil vyšívali, vytkávali, na keramiku maľovali, ryli atď. Zvieratá sa značkovali zárezmi na ušiach (ovce), vypálením znaku vlastníka do srsti (kone, hovädzí dobytok), farebnými škvrnami alebo uväzovaním handričiek na nohy (hydina). Vlastníctvo častí chotára označovali chotárne znaky. Majetok si označovali jeho vlastníci alebo už jeho výrobcovia. Vlastnícky znak bol grafický obrazec (od jednoduchých zárezov až po zobrazenia atribútov remesiel na cechových truhliciach, džbánoch) a jeho súčasťou mohol byť monogram alebo celé meno vlastníka. V spojení s letopočtom zhotovenia predmetu mal aj informatívnu funkciu pre nasledujúceho majiteľa (napríklad nápis na stropnom tráme domu). Vlastnícke znaky tvorili súčasť výzdoby predmetov (praslice, britevníky, prstene, odevné súčiastky a i.).