marhaňska
(sarku ras, sarka, širejši, po štyri raz, parobska karička, vyzvoľovanka)
mužský skupinový povelový tanec, ktorý sa tancoval v nezreťazenom kruhu. Je príbuzný verbunku. Priebeh tanca bol usmerňovaný vedúcim tanečníkom stojacim uprostred kruhu, ktorý postupne vyvolával názov niektorého z nasledujúcich motívov: sarku raz, išče raz, z ručku tri, kučaca a iné, načo ostatní tanečníci, až do nasledujúceho povelu, motív niekoľkokrát zatancovali. Povely boli radené obyčajne od jednoduchších motívov k zložitejším a ich poradie, počet (zvyčajne okolo 10) a prevedenie boli dané lokálnou zvyklosťou. Významom akoby parodovali vojenské povely. Hudobný sprievod k tancu bol inštrumentálny s polopevnou hudobno-tanečnou formou. Marhaňska sa tancovala najviac v okrese Bardejov (do polovice 20. storočia), menej Michalovce a Trebišov, v okresoch Košice a Spišská Nová Ves len ojedinele.
Marhaňska. Zápis hudby k tancu z Raslavíc (okr. Bardejov), 1959.
mužský skupinový povelový tanec, ktorý sa tancoval v nezreťazenom kruhu. Je príbuzný verbunku. Priebeh tanca bol usmerňovaný vedúcim tanečníkom stojacim uprostred kruhu, ktorý postupne vyvolával názov niektorého z nasledujúcich motívov: sarku raz, išče raz, z ručku tri, kučaca a iné, načo ostatní tanečníci, až do nasledujúceho povelu, motív niekoľkokrát zatancovali. Povely boli radené obyčajne od jednoduchších motívov k zložitejším a ich poradie, počet (zvyčajne okolo 10) a prevedenie boli dané lokálnou zvyklosťou. Významom akoby parodovali vojenské povely. Hudobný sprievod k tancu bol inštrumentálny s polopevnou hudobno-tanečnou formou. Marhaňska sa tancovala najviac v okrese Bardejov (do polovice 20. storočia), menej Michalovce a Trebišov, v okresoch Košice a Spišská Nová Ves len ojedinele.
Marhaňska. Folklórna skupina z Raslavíc (okr. Bardejov). Vedecký archív ÚEt SAV, foto T. Szabó, Bardejov 1967.
AutorDana Kľučárová
Pozri aj
Literatúra
Dúžek, S. – Garaj, B. – Klepáčová, E.: Ľudové tance Šariša. Ľudové tance slovenských regiónov. Bratislava 2006.