verbunk

mužský tanec novodobého pôvodu. Názov je odvodený od nemeckého „werben“ (získavať, najímať, lákať), čo sa robilo pri verbovačkách (historická forma najímania mládencov do cisárskej armády), ku ktorým patrilo aj tancovanie. Vo vidieckom prostredí tieto tance v priebehu 19. storočia zľudoveli a obohatené boli regionálnymi tanečnými motívmi. Nárečové pomenovania i konkrétne formy verbunku boli rôzne: parobska karička, dzedov verbunk, sarku raz, šalanský verbunk. Názvom verbunk sa v niektorých lokalitách označoval aj párový tanec (juhozápadné Slovensko), ženský tanec (Východná) alebo pomalá časť čardáša.
Po choreografickej stránke rozlišujeme:

1. mužské individuálne improvizované verbunky príbuzné mládeneckým tancom (napr. parobský) so staršími hudobnými znakmi;
2. zriedkavejšie sú skupinové tance v kruhu (napr. Bertókov verbunk, Jelka).

Forma východoslovenských kruhových verbunkových tancov bola pôvodnej vojenskej najpodobnejšia. Základ pohybovej stránky tvorilo striedanie odpočinkových a skočných motívov, ktoré mládenci jednotne tancovali po kruhu. Iným druhom boli tzv. povelové verbunky, ktorých priebeh usmerňoval obvykle mládenecký richtár (perši parobek). Stál v strede kruhu alebo tancoval pomedzi ostatnými mládencami po kruhu. Zmenu pohybu oznamoval pokrikom názvu nasledujúceho motívu, ale aj hvizdnutím, potleskom či predtancovaním nového motívu, pričom sledoval jeho zvládnutie tanečníkmi. Častou tanečnou rekvizitou boli ostrohy. Hudobný podklad k verbunkovým tancom vo všeobecnosti tvorili tanečné piesne a melódie v podaní inštrumentálnej hudby, ktoré nesú výrazné znaky novouhorskej hudobnej kultúry. Prevažná väčšina sprievodných piesní je v 4/4 takte, má dvojdielnu stavbu, bodkovaný rytmus a oblúkovú melodiku (ostatné sú v 2/4 takte). Z lokálneho tanečného repertoáru sa verbunky začali rapídne vytrácať už pred druhou svetovou vojnou.