krpčiarstvo

krpčiarstvo

krpčiarstvo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

krpčiarstvo

domácka a remeselná výroba jednoduchej koženej obuvi s remienkami – krpcov. Ich remeselnou výrobou sa zaoberalo najmä ševcovstvo. Do 18. storočia ševci vyrábali predovšetkým sedliacku a pastiersku obuv a krpce. Keď začali remeselníci a mešťania nosiť čižmy, krpce začali vyrábať vidiecki ševci (nazývali ich slovenskí ševci), čižmy začali šiť čižmári. V roku 1930 si asi 1 630 výrobcov robilo krpce na vlastnú potrebu a 369 domáckych výrobcov ich vyrábalo aj na predaj. Výroba krpcov bola sústredená v oblasti horného a stredného Považia, Spiša, Oravy, Kysúc a Horehronia. Zriedkavo šili krpce pre panských sluhov aj habánski ševci. Krpcovina – hovädzia, bravčová, zriedka konská koža na krpce, zvyčajne už narezaná tak, aby z jedného kusa vyšiel jeden pár krpcov, bola väčšinou produktom garbiarskych dielní. Takto pripravená koža sa predávala na jarmokoch a po dedinách ju roznášali aj sami garbiari. Krpce najlepšej kvality sa vyrábali z chrbtovej časti volskej kože, menej kvalitné z krčnej časti a z kravskej kože, prípadne zo sár starších čižiem. Pastieri si z kusa kúpenej volskej kože obyčajne zhotovovali krpce sami. Výzdobu tvorilo najmä dekoratívne zošitie krpcov, prípadne razený geometrický alebo geometrizovaný rastlinný dekór.

AutorJasna Gaburová

Literatúra

Kalesný, F.: Spracovanie koží a kožušín v Rajci. In: Zborník Slovenského národného múzea roč. 70, 1976, Etnografia 17, 125 – 155.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only