kováčstvo

kováčstvo

kováčstvo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

kováčstvo

remeselná výroba železných predmetov pomocou ručných nástrojov a tepelného spracovania kovaním. Na území Slovenska sa ním zaoberali už Kelti. Ručná kováčska malovýroba sa na území Slovenska kontinuálne formovala od 8.-9. storočia do polovice 20. storočia v dedinách a malých mestečkách. Išlo o výrobu zameranú na objednávku, úzko spojenú s ekonomickým a kultúrnym charakterom prostredia. Prevádzkarňami kováčstva boli vyhne (samostatné stavby alebo priestory). V nich sa vykonávali všetky výrobné operácie, ktoré mali v spôsoboch obrábania železa za studena spoločné črty so zámočníctvom. V 19. a 1. polovici 20. storočia bolo kováčstvo vo vidieckom prostredí zamerané na výrobu a opravy poľnohospodárskeho náradia (motyky, položelezné pluhy, podkúvanie ťažného dobytka), nástrojov pre drevorubačov (sekery, reťaze, štipáky) a remeselníkov, dopravných prostriedkov (kovanie vozov, kočov, bričiek, saní), kovaných prvkov stavieb (kované mreže, okenice, dvere, kovania dverí a okien, petlice a pod.) a na opravy rôznych železných predmetov, kovaní a mechanizmov. Kováči svoje výrobky prípadne zdobili razidlovou technikou (spočiatku vlastnícky znak, neskôr výtvarný prvok).

AutorIgor Krištek

Literatúra

Krištek, I.: Diferenciácia a organizačné základy kováčstva. (So zreteľom na územie severozápadného Slovenska.) In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 66, 1972, Etnografia 13, 31-42.
Krištek, I.: Produkcia dedinských kováčov na Orave a v Turci v období druhej polovice 19. storočia a v 20. storočí. In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 71, 1977, Etnografia 18, 28-60.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only