hámorníctvo

remeselná a manufaktúrna výroba železného a medeného tovaru v hámroch. Prvé zmienky o hámroch sú zo 14. storočia zo Štítnika, Nálepkova, Jasova, Dobšinej, Jelšavy, Slavošoviec, Medzeva. Špecializáciou sa vyprofilovali hámornícke strediská vyrábajúce poľnohospodárske náradie (Medzev), nože (Štós), reťaze, klince, náradie, stavebné kovania (Gelnica), kovaný riad (Nálepkovo), nástroje a súčasti strojov (Prakovce). V Nižnom Medzeve vyrábali do 60. rokov 20. storočia lopaty, motyky, sekery, rýle, ktoré mali odbyt v Európe, na Blízkom východe i v zámorí. Najvýznamnejší medený hámor bol v 18.-20. storočí v Banskej Bystrici. Meď sa vylievala alebo vykúvala do formy polotovaru (plech, kotúče, polgule, tyčová meď, pruská a červená meď), alebo sa spracúvala na hotové výrobky (medený riad, kotly, drôt, klampiarsky tovar). Hámornícky cech bol v 17.-19. storočí v Dobšinej a v Medzeve. V roku 1895 vzniklo v Medzeve Družstvo výrobcov železného a oceľového tovaru.