kordovaníctvo

kordovaníctvo

kordovaníctvo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

kordovaníctvo

špecializovaná garbiarska výroba, zameraná na spracovanie kože kôz, oviec a teliat na kordován. Bola to jemná, neleštená, nemastená alebo slabo mastená, na červeno a na žlto farbená useň. Označenie kordován vychádza z názvu mesta Kordoba v Španielsku. Výroba kordovánu prenikla na Slovensko zo Stredomoria, pravdepodobne v súvise s prenikaním Turkov a šírením používania čižiem. Cech kordovaníkov vznikol v 17. storočí v Banskej Bystrici. V nasledujúcom storočí pracovali kordovaníci, združení do cechov, aj mestách Trnava, Kremnica i v Prešove. Táto špecializovaná garbiarska výroba bola v 19. storočí, na konci ktorého na Slovensku už neexistovala, v Bratislave a v Banskej Bystrici. Kordován sa vyrábal talianskym (kože sa načiňovali najskôr v slabom, potom v silnom roztoku z rastliny sumach) alebo francúzskym spôsobom (načiňovanie vo viacerých sumachových roztokoch). Z kordovánu sa zhotovovali kordovánky (čižmy červenej farby) a brašnárske výrobky.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Houdek, I.: Cechovníctvo na Slovensku. Martin 1943.
Markov, J.: Kožuchy (chlamides) a čižmy z kordovánu na Spiši v XVIII. storočí. In: Slovenský národopis, roč. 3, 1955, 264-267.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only