Turci na Slovenskuhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg150150Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
Turci na Slovensku
obyvatelia Osmanskej ríše, s ktorými sa obyvateľstvo Slovenska dostalo do styku počas tureckých nájazdov po bitke pri Moháči 1526, okupácie panónskej nížiny obsadením Budína 1541 až po 1685, keď bol Budín znovu získaný. Stopäťdesiat rokov tureckého ohrozovania a okupácie zanechalo stopy aj v tradičnej kultúre Slovenska. Obyvatelia južného Slovenska začali pod tureckým vplyvom pestovať nimi prinesené plodiny – melóny, marhule, jedlé gaštany, niektoré kvetiny (klinček voňavý) a koreniny (rozmarín). Turecké posádky na Slovensku boli zásobované miestnymi remeselníkmi a obchodníkmi nielen potravinami, ale aj výzbrojou a výstrojom. Turecké zbrane (šable s rozšíreným koncom a bohatou výzdobou) napodobňovali aj uhorskí zbrojári. V hospodárskom živote sa vplyv osmanských Turkov prejavil používaním niektorých mier hmotnosti (okka), dĺžkových (aršín) a dutých mier (kile). Zo súčastí mužského odevu má turecký pôvod dolomán (kabátec, podšitý a lemovaný kožušinou, na hrudi zdobený bohatým šnurovaním), kaftan (dlhý úzky kabát) a kalpak (čiapka s visiacim dienkom a lemovaná kožušinou). Dolomán i kalpak sa od 16. storočia stali súčasťou odevu uhorskej šľachty a zemanov. Používali sa turecké tkaniny, najmä hodvábne alebo jemné bavlnené šatky vyšívané hodvábom a zlatými alebo striebornými niťami. Výšivky, ich techniku a vzory napodobňovali aj domáce vyšívačky. Predpokladá sa, že vyšívanie retiazkovým stehom vo Zvolenskej a Novohradskej župe a vyšívanie zlatými a striebornými niťami v Bratislavskej a Nitrianskej župe sú dedičstvom z čias tureckého susedstva. Spomienky na Turkov sa zachovali vo folklóre, najmä v povestiach a baladách. Slovná zásoba slovenčiny obsahuje viac ako 100 slov tureckého pôvodu, čiastočne prevzatých od starých turkitských kmeňov – Kabarov, Pečenehov a Plavcov. Okrem slov spojených s obdobím osmanskej okupácie, ako paša, sandžak, beg, janičiar, obsahuje aj slová prevzaté prostredníctvom južnoslovanských jazykov alebo maďarčiny: balta (sekera), beťár, čabraka (ozdobná prikrývka), čižmy, hambár (sýpka), kantár, korbáč, papuče alebo safián (jemná farebná koža).
AutorMojmír Benža
Literatúra
Horváth, P., Kopčan, V.: Turci na Slovensku. Bratislava 1971. Kopčan, V., Krajčovičová, K., Slovensko v tieni polmesiaca. Bratislava 1983.
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.