kominárstvo

remeslo zaoberajúce sa čistením komínov. Kominári vymetali komíny, aby vyletujúce horiace sadze nespôsobili požiar. Ich činnosť bola od 18. storočia regulovaná župnými protipožiarnymi štatútmi, určujúcimi povinnosti obyvateľov, úradov i kominárov, ktorí plnili funkciu protipožiarnej polície. Počiatky kominárstva na Slovensku siahajú na koniec 16. storočia. V 17. storočí bolo všeobecne rozšírené. Prví kominári boli Taliani z okolia Milána a južného Švajčiarska. Svoj celouhorský cech založili roku 1748 v Rábe, neskôr ho presídlili do Bratislavy. Župné úrady určovali kominárske obvody, rozsah a spôsob výkonu remesla i sadzby za vymetanie. Komíny obytných domov sa vymetali dvakrát ročne. V jednom obvode bol len jeden majster kominár, ktorý si priberal potrebný počet tovarišov. Koncesia (oprávnenie) vykonávať kominárstvo sa udeľovala na základe skúšok spôsobilosti a spravidla sa dedila. Po smrti majstra vykonávala remeslo vdova prostredníctvom tovarišov. Zmeny v rajonizácii sa vykonávali iba so súhlasom požiarnej polície a žúp.